Pýtate sa

Okienko na vašu vlastnú otázku nájdete v časti KONTAKT

Ako viem, že potrebujem proces Cesty?

Ako často treba prísť na proces Cesty?






Môžem prísť, aj keď beriem psychofarmaká? 




Ako sa mám na proces Cesty pripraviť?


Budem plakať?






Budem v hypnóze?



Podľa čoho si mám vybrať terapeuta? 






Pomáhate aj homosexuálom?











Je potrat traumou? Môže Cesta pomôcť? Nie je lepšie zabudnúť?











































Prečo to nie je lacnejšie?











































Mám sa držať jedného terapeuta, alebo ich mám striedať?












Aké miesto má v terapii spiritualita? Ste veriaca?












Aká je vaša kvalifikácia?















Robíte aj párovú terapiu?



Ako pomôcť blízkemu, ktorý nechce do terapie?






















Všimol som si, že existujú rôzne typy procesov Cesty. Ako si mám medzi nimi vybrať?


















Môže mi byť po terapii zle? Môže mi Cesta uškodiť?

























Prečo sa necítim v pohode a šťastne "len tak"? Prečo to nejde samo? Je niečo so mnou v neporiadku?







Prečo terapeutov Cesty robia ľudia, ktorí majú stále veľa vlastných problémov?










Zaujimalo by ma, ci sa Vam uz pri terapii niekedy stalo, ze sa clovek pri hladani skrytej, potlacovanej emocie nedostal k jadru problemu, teda k miestu, kde je ta emocia potlacovana. 







V príprave na stretnutie odporúčate písať si denník. Načo? Veď ten problém mi v hlave víri už roky?








Je vhodné chodiť do terapie k niekomu známemu, či dokonca príbuznému?










Je lepšie brať lieky, alebo chodiť na terapiu?















Prečo sa niekedy klient do terapeuta zamiluje?





Chcem sa Vás spýtať, či sa dá k Vám objednať. Vopred ale musím povedať, že pravdepodobne nepatrím k tým ideálnym klientom; problémy, ktoré si "pestujem", sa možno na procese akosi vyriešili, ale nie natravalo: Píšem to radšej vopred, aby ste sa mohli rozhodnúť, či takého problémového klienta chcete.

Život ide ďalej a ja si v poslednej (a už dosť dlhej) dobe stále viac uvedomujem, že spôsob, akým žijem, ako som si (ne)zvykla žiť a prijímať alebo odmietať, čo sa deje vo mne a okolo mňa, mi prináša strach, úzkosť, nervozitu, smútok, hnev...skrátka, nič pozitívne. Dosť dlho som váhala, ale čakať, že sa všetko nejako samo vyrieši, že to sama zvládnem alebo sa s tým akosi pasívne vyrovnám, ​zdá sa, ​nemá cenu.























































Pracujete aj metódou Individuálnej systemiky?


 





Je to, samozrejme, individuálne. Niektoré príklady:

Na spracovanie jednej témy obvykle postačí 3 až 5 stretnutí a pravdepodobne zvolíte odstup 1 - 4 týždňov.

Pri akútnom probléme, emocionálnom, zdravotnom, vzťahovom, sa osvedčuje prísť tri dni za sebou.

Ak niekto chce chodiť dlhodobo, napríklad pri práci na liečení vzťahu, alebo ako podpora liečenia fyzického ochorenia, obvyklý rytmus je raz - dva razy za mesiac.

Terapeut Cesty, ktorý nemá medicínske vzdelanie, nemá oprávnenie pracovať s klientmi, ktorí aktuálne užívajú psychofarmaká. Takže, hoci sú veľmi dobré skúsenosti s terapiou Cesta pri liečení hlbokých príčin napr. depresií a úzkostí (otvorene o svojich niekdajších suicidálnych depresiách hovorí aj manžel Brandon, Kevin Bilett.), ja nie som dosť kvalifikovaná poskytnúť vám podporu. Našťastie už pracuje na Slovensku prvá psychiatrička - akreditovaná terapeutka Cesty, MUDr. Jela Maliariková z Trenčína, kontakt na Jelu je TU.

___________________________________________

Všetky dobré rady nájdete v tejto časti

___________________________________

Nezriedka sa stáva, že klient, a neraz i ja, si poplačeme. Slzy sú vítaným uvoľnením emócií a sú v mojej terapeutickej miestnosti dokonale akceptované.

Máme tam dostatok vreckoviek a v kúpeľni je pre dámy po procese pripravený hypoalergénny odličovací gél, tak prečo si nepoplakať.

_________________________

Budete v relaxácii. Celý čas budete úplne pri vedomí a budete vnímať seba aj svoje okolie. Keď budete potrebovať, napijete sa vody či čaju, zájdete na toaletu a podobne. Väčšina klientov má počas procesu zatvorené oči, ale nie je to podmienkou. 

___________________________

Krok 1: Výber metódy.

Krok 2: Výber terapeuta

Hlavná zásada: Nenechať sa odradiť, ak sa prvý výber nepodarí.

Podrobné rady nájdete v Článku "Ako si vybrať terapeuta" TU.  

Profily akreditovaných terapeutov CESTY nájdete TU

________________________________________

Ako vieme, homosexualita, ani ostatné menšinové orientácie, nie sú chorobou, nie je dôvod ich liečiť. Byť však príslušníkom menšiny, akejkoľvek, prináša k bežným ťažkostiam života ešte dodatočné trápenia, a preto stojí za to starať sa o seba tým viac. Najmä obdobie dospievania a coming out v človeku zanechá bolesti, ktoré si ani nemusí pamätať, ale ovplyvňujú ho. 

Na orientáciu, ani na iné detaily zo života sa klienta nepýtam. Ak to budete považovať za dôležité, poviete mi to. Tí, čo mi o tom povedali, riešili témy spojené s ich orientáciou, ako aj "obyčajné" problémy, napr. vzťahové alebo kariérne. 

Keďže jeden homosexuál je jedným z mojich najbližších ľudí, o to viac ma bolí netolerancia časti našej spoločnosti, ako aj mojej vlastnej Katolíckej Cirkvi. Aj preto spolu s kolegyňou - terapeutkou Martinou Beškouvou dúfame raz urobiť víkendový workshop zameraný práve na témy sebaprijatia a komunikácie s okolím pre LGBTI menšinu. Držte nám palce a dajte vedieť, ak máte záujem zúčastniť sa. 

__________________________________

Stratiť dieťatko je bolestná udalosť za každých okolností, či už sa to stalo spontánne, alebo bol potrat umelý. Nejako je to zariadené, že mňa ako terapeutku často vyhľadávajú práve ženy s touto bolesťou.

Moja skúsenosť s klientkami je, že si na svoje potratené dieťatko spomínajú, dokonca aj v dôchodkovom veku. Na vedomej úrovni môžete zabudnúť, ale kdesi v hĺbke táto spomienka s nejednou ženou žije celý život a môže ovplyvňovať jej prežívanie a rozhodovanie v živote. Dobrou správou je, že túto spomienku je možné liečiť a dovoliť jej, aby bola zdravou súčasťou našej osobnosti. Vina a seba-odmietanie ešte nikomu neprospeli.

Ak ste prežili potrat, dávnejšie, alebo nedávno, vedzte, že táto rana sa môže hojiť. Okrem fyzického utrpenia je tu smútok, strach do ďalších tehotenstiev a často aj výčitky svedomia a pocit viny, a to aj keď bol potrat spontánny. Okolie sa téme často vyhýba, "taktne" mlčí. Ani nevie, ako veľmi potrebuje maminka a blízka rodina smútiť za zomrelým členom rodiny. Tento smútok obvykle rovnako prežíva aj mamička po umelom potrate. Veľmi pomôže, keď jej tú bolesť niekto uzná a zdieľa ju s ňou, namiesto toho, aby jej bolesť bagatelizoval či racionalizoval. Po potrate budete pravdepodobne cítiť množstvo mätúcich, aj nepochopiteľných emócií. Doprajte si čas, venujte sa sebe a ak máte možnosť, vyhľadajte terapeuta, ktorý vás bolesťou prevedie a pomôže vám začať hojivý proces. Príbeh mamičky, ktorá dvakrát potratila, nájdete TU.

Veľmi hojivé môže byť prijatie dieťatka do rodiny. Napr. ak ste dvakrát potratili, a nemáte ešte žiadne živonarodené dieťatko, aký by to bol pocit, vnímať seba ako matku dvoch detí? Alebo, ak máte dve žijúce, ako matku štyroch detí, z toho dve sú na tomto svete a dve na inom, dobrom mieste, kde je o ne postarané? Bert Hellinger hovorí, že ak sa potratené dieťatko neuzná za právoplatného člena rodiny, zostáva na jeho mieste medzera, ktorá spôsobuje nerovnováhu v rodine. Tak isto, ak vaša mamička prekonala potrat, môže byť veľmi nápomocné, keď to dieťatko či deti v duchu pripočítate medzi svojich súrodencov. Skúste to. Moja mama napríklad mala najprv potrat, potom sa narodil chlapček, ktorý na tretí deň zomrel, ja som z dvojičiek, pričom druhé dvojča bolo potratené a jedenásť rokov po mne sa narodil brat Janko. Ja teda samu seba vnímam ako štvrté dieťa a môj brat je piate dieťa. Prečítajte si príbeh ženy, ktorá chcela tretie dieťa, a nevedela prečo.

Tiež už máte aj u nás k dispozícii viaceré dobrovoľnícke organizácie a  svojpomocné skupiny, hľadajte na šebe napr. heslo "po potrate". 

Ak ste v situácii, že sa o umelom potrate rozhodujete, navrhujem vám, aby ste preskúmali všetky ostatné možnosti. Doprajte si týždeň-dva na premýšľanie a preciťovanie a vyhľadajte pomoc. Na takúto situáciu by nemal nikto byť sám. Možno vám poskytne oporu niekto z rodiny, možno vám pomôže návsteva terapeuta. Dnes už máme aj špecializované organizácie, ktoré sľubujú, že vás budú podporovať s rešpektom a bez predsudkov. To je to, čo potrebujete. 

Nikto vám nemôže radiť, ani vás súdiť, lebo vy budete so svojím rozhodnutím žiť. Možnosť dieťatko donosiť a vychovať, alebo pripraviť na adopciu, je dnes už ľahšia, ako bola, preto stojí za to preskúmať tieto možnosti, kým sa rozhodnete. (Existujú teórie o tom, že dieťa nadobúda vedomie až okamihom narodenia a preto potrat nie je usmrtením a jeho problematickosť sa tým môže zmietnuť zo stola. Iné zdroje uvádzajú, že už počas vývoja v maternici sa mnoho toho naučíme, napríklad rozoznať svoju matku, a že dospelý človek má spomienky od okamihu svojho počatia. Len vy viete, či intelektuálna debata pomáha pri tomto, veľmi emocionálnom, rozhodovaní.) 

Asi viete, že u nás je veľa bezdetných párov, ktoré túžia dať lásku nejakému dieťatku. Ak sa rozhodnete dieťa donosiť, od začiatku sa nájdu ľudia, ktorí vám pomôžu. 

Nech sa rozhodnete akokoľvek, nižšie nájdete pár tipov, kam sa obrátiť. Veľmi vám držím palce. 

Napríklad v tomto článku nájdete nestrannú, prijímajúcu úvahu k tejto téme zo všetkých strán a aj kontakty, kam sa obrátiť o pomoc: https://najmama.aktuality.sk/clanok/229445/tehotenstvo-sokom-necakane-cakame-dieta-co-teraz/

Pomoc pre ženy a dievčatá v núdzi - bezplatná infolinka 0800 120 024

www.zachranmezivoty.sk

Všetky hniezda záchrany: www.hniezdozachrany.sk

Život ako dar - poradenstvo matkám zvažujúcim umelý potrat: Mobil: 0904 572 578, e-mail: zivotakodar@gmail.coml

_________________________________________

Cena jedného stretnutia naozaj nie je zanedbateľná. Ale na spracovanie jednej témy obvykle stačia tri, najviac päť stretnutí a veľmi často aj jedno. 

Dôležité je spýtať sa, čo za tú cenu dostaneme, či to stojí za to. 

Tri stretnutia sú cena jednej lyžovačky. 

  • Ak sa mladá žena zbaví dôvodu, pre ktorý si vyberala stále iba nevhodných partnerov (inteligentná, krásna a schopná - príživníkov) a má teraz človeka, ktorý jej je rovnocenným partnerom a oporou, stálo to za to? 
  • Ak po troch stretnutiach žena, ktorá nemohla otehotnieť, počne prirodzene dieťa, stálo to za to?
  • Ak po piatich stretnutiach žena, ktorej chceli odobrať dieťa a zveriť ho otcovi, lebo sa po rozvode zrútila, môže znova byť matkou pre svoje dieťa a navyše sa zlepšia vzťahy s bývalým manželom, stálo to za to?
  • Keď pár, ktorý sa chcel rozísť, lebo jeden druhému denne nechtiac ubližovali, po 5+5 stretnutiach (každý 5) spolu odznova buduje emocionálne zdravý domov pre seba a svoje dve deti, stálo to za to?
  • Keď mladá žena, ktorá si po skončení vysokej nevedela nájsť prácu, pretože bola úplne pasívna, sa po troch sedeniach za dva roky vypracovala z predavačky na manažérku siete obchodov s odevami, stálo to za to? 
  •  Keď žena po onkologickej operácii a chemoterapii už dva roky raz mesačne skúma emocionálnu stránku svojho fyzického zdravia a zakaždým odloží ďalšie emocionálne bremeno, cíti sa dobre a oveľa viac sama sebou, stojí to za to? 

Možno chcete vedieť, či vstupuje do nákladov konkrétneho terapeuta. 

Najdôležitejšou zložkou ceny je kvalifikácia terapeuta. Položte si otázky:

  • Má daná osoba certifikát terapeuta Cesty, alebo len absolvoval terapeutické kurzy bez praxe a supervízie, či nebodaj len niektoré z kurzov?

  • Pokračuje vo svojom vzdelávaní aj po získaní certifikátu na nadstavbových kurzoch Cesty?

  • Je Cesta jedinou metódou, ktorou pracuje, alebo je jeho terapeutická výbava širšia?

  • Aká dlhá je jeho prax?

  • Aké má pôvodné, akademické vzdelanie?

Všetky uvedené položky stáli terapeuta čas, peniaze a sily, preto sa pravdepodobne odrazia na cene, ale i na kvalite jeho práce. Hoci kvalitu terapeutovej práce ovplyvní aj jeho osobnosť, charakter, talent a súznenie s konkrétnym klientom, je terapeutova kvalifikácia zásadným vodítkom pri hodnotení jeho ceny. Spoločnosť terapeutov Cesty neodporúča spolupracovať s tými, čo ponúkajú terapiu bez certifikátu.

Ďalšou položkou je kapacita terapeuta.

Čo sa týka ceny, terapeutické stretnutie je ako koncert, alebo futbalový zápas. Najviac práce sa robilo, keď sa klient nepozeral.

Vezmime si dvadsať pracovných dní. Odrátajme štyri dni na organizačnú prácu, úradovanie a propagáciu. Dva dni na nejaký seminár, ktorý terapeut v priemere raz za mesiac - dva navštívi, aby sa vzdelával. 2 dni na jeho vlastnú terapiu a supervíziu (stretnutie s kolegami, kde si vymeníme skúsenosti). Odrátajte najmenej hodinu denne na cvičenie, meditáciu a štúdium lieteratúry. Odrátajte časy, kedy terapeut volá a píše klientom - následné kontakty po terapii. Zostanú vám najviac tri dni v týždni, často menej, počas ktorých terapeut prijme dvoch, najviac troch klientov denne. Prenásobte cenou za jedno stretnutie. Odrátajte množstevné zľavy. Odrátajte platby za jeho ďalší rozvoj a splátky vkladu do certifikačného výcviku. Odrátajte náklady na terapeutické pracovisko a prevádzkové náklady. Odrátajte odvody a dane. Zostane vám suma, za ktorú by ste možno vy pracovať nechceli.

Trochu sa na cene môže odraziť aj jeho terapeutické pôsobisko.

Podľa toho, aké sú terapeutické priestory veľké, pohodlné, vybavené a dostupné a v akom sú meste, je možné odhadnúť cenu za prenájom.

Opis mojej kvalifikácie a metódy, ktoré vpráci využívam, nájdete TU. Pohľad na terapeutické priestory nájdete TU.

________________________________________

To závisí od vášho pocitu. Možno vám nejaký čas, aj dlhý čas, bude vyhovovať jeden terapeut, jeho prístup i dôvera, ktorá medzi vami je. A možno skôr alebo neskôr pocítite, že si chcete vyskúšať prácu aj s iným odborníkom.

Prv, než však prejdete na iného terapeuta, alebo inú metódu, mohlo by stáť za to uvoľniť sa a precítiť, čo sa vo vás deje. Možno, že vám terapeut naozaj nateraz dal všetko, čo od neho potrebujete. Možno len práve urobil chybu, o ktorej sa mu oplatí povedať, kvôli nemu, i kvôli vám. A možno ste spoločne narazili na nejaké boľavé miesto vo vás, ktorému sa túžite vyhnúť. Vtedy môžete mať pocit, akoby bolo nad vaše sily vrátiť sa a pokračovať, ale vy dobre viete, že "stena, čo vyzerala ako pancierová, je v skutočnosti papierová", teda, že keď budete vlastným pocitom čeliť, keď ich privítate, odmenou vám bude vyliečená bolesť.

Rozhodne ale nezostávajte u jedného terapeuta zo zdvorilosti. Je to váš život a vaša terapia. Súčasťou našej kvalifikácie je aj rešpekt voči vašej voľbe, nemusíte na nás "brať ohľad". Dobrého terapeuta spoznáte aj podľa toho, že ak sa po čase rozhodnete k nemu vrátiť, alebo viacerých navzájom striedať, je to pre neho OK. Dobrý terapeut aj sám pošle klienta ku kolegovi, ak má pocit, že by bolo pre klienta dobré, keby ho doplnil, alebo (hoci len na nejaký čas) nahradil.

Ešte viac sa môžete dočítať v otázke "ako si vybrať terapeuta" (vyššie).

________________________________________

Spiritualita nie je vyhradená len pre veriacich či príslušníkov niektorej z cirkví. Mám za to, že duchovná, spirituálna rovina, je jednou zo štyroch hlavných dimenzií života každého z nás (popri fyzickej, emocionálnej-duševnej a mentálnej - intelektuálnej). Niekto na tento rozmer svojho života kladie veľký dôraz, iný ho necháva takmer bez povšimnutia. Všetci však v nejakej podobe hľadáme zmysel svojho života, hodnoty, kvôli ktorým sa nám oplatí žiť a namáhať. Všetci občas, hoci aj náhodne, meditujeme. A všetci sa asi usilujeme pochopiť, podľa akých tajomných princípov tento svet funguje.

Metóda Cesta nie je viazaná na žiadne konkrétne náboženstvo a slúži na liečenie a rast ľuďom po celom svete - bez rozdielu vyznania.

Ja som veriaca. V mladosti som sa dlhšiu dobu venovala budhizmu a rôznym verziám New Age. Pred desiatimi rokmi som sa, po dlhej ceste, rozhodla nadviazať na svoj novorodenecký krst a stala sa praktikujúcou katolíčkou. 

Moje postoje a naozaj rôznorodé skúsenosti mi dávajú odvahu tvrdiť, že nech príde ku mne klient akéhokoľvek vyznania či bez neho, nájde u mňa porozumenie a prijatie.

________________________________

Svoju terapeutickú a konzultačnú prax staviam predovšetkým na týchto troch pilieroch: Cesta, Dale Carnegie a Carl Rogers. 

Som certifikovanou terapeutkou metódy Cesta. Touto metódou sa zaoberám od roku 2009.

V rokoch 2000 - 2015 som pracovala ako trénerka a konzultantka Dale Carnegie Training, jednej z najväčších svetových spoločností poskytujúcich rozvoj manažérov. Mám certifikát trénera Prezentačných zručností, Komunikačnej a vzťahovej inteligencie a Manažérskych zručností. Princípy Dalea Carnegieho na budovanie vzťahov a riadenie stresu pomáhajú mojim klientom v práci, aj v súkromnom živote.

V rokoch 1995 - 1999 som navštevovala 4-ročný terapeuticko-zážitkový program Terapia Centrovaná klientom (PCA) podľa Carla Rogersa v Imštitúte Rozvoja Osobnosti pod vedením Dr. Ivana Valkoviča a Dr. Ľudovíta Dobšoviča.

Pri práci s klientmi čerpám aj z 20-ročných skúseností s prístupmi Berta Helingera (Rodinné konštelácie), Jungovej typológie osobnosti (MBTI) a Typológie Eneagram. V posledných rokoch rozvíjam svoje schopnosti na seminároch Artha a Veety Wittemanovcov (Individuálna systemika), Colina Tippinga (Radikálne odpustenie), Jiřiny Prekopovej a Jona Butchera (LifeBook), spolu s 1,5-ročným nadstavbovým tréningom Cesty.

Podrobnosti nájdete v časti O MNE. 

__________________________________________

Áno, poskytujem konzultácie a terapiu Cesta aj jednotlivom a párom, ktorí chcú zlepšiť svoj vzťah. Upozornenie: nie som licencovaný manželský poradca.

Podrobnosti nájdete tu 

_____________________________________

Problémy našich blízkych sa nás dotýkajú a radi by sme im pomohli. Asi ste si už aj vy overili, že poučovaním, tlakom ani hrozbami to nejde. Nezostáva nám teda nič iné, ako akceptovať jeho slobodnú vôľu?

Môžeme pracovať na sebe. Ja i moji kolegovia máme podobnú skúsenosť: keď sme začali pracovať na svojom liečemí a rozvoji, boli sme plní nadšenia a usilovali sme sa nahovoriť každého svojho blízkeho, aby sa tiež dal "na Cestu", až nás čoskoro prestali počúvať. Museli sme pochopiť, že reči znamenajú málo. Až po roku-dvoch (niekto skôr, niekto neskôr), keď naše vnútorné zmeny začali byť viditeľné na našom zdraví, správaní, nálade, postojoch vzťahoch -  až keď sa naši blízki začali pri nás inak cítiť, začali sa sami pýtať: myslíš, že by to pomohlo aj mne?

Spýtajte sa sami seba: prečo chcem, aby môj blízky išiel do terapie? Čo to prinesie mne? Čo to vo mne vyvoláva, keď nechce ísť? Čo si kvôli tomu myslím a čo cítim? Čomu v súvislosti s jeho problémom verím? Čo môžem ja urobiť, aby som do situácie vnášala úprimný pocit pokoja a lásky? (Najlepšie, ak si odpovede zapíšete. Písanie pomáha premýšľať.)

Nechce sa vám tieto otázky si klásť? Bolí vás odpovedať na ne? Aha! Tak ste práve pocítili dôvod, prečo váš blízky nechce do terapie. Vy máte oveľa menej problémov, ako on (odhadujem), a aj tak nechcete čeliť bolesti, ktorá vyplynie z otvorenia Pandorinej skrinky. Ale toto skutočne pomáha: začnite od seba.

Nezriedka sa stáva, že do terapie príde najprv jeden, alebo aj dvaja príbuzní človeka, ktorý má ťažkosti napríklad so zdravím, vzťahmi, závislosťou, kariérou. Postupne s potešením zisťujú, ako sa stav ich blízkeho zlepšuje až do bodu, kedy vládze prijať pomoc. Toto navrhujem aj vám, skúste to, nemáte čo stratiť.

Ďalšou dobrou radou by mohlo byť, aby ste rešpektovali spôsob, akým sa váš blízky usiluje riešiť svoje ťažkosti. Metóda, ktorá sa vám osvedčila, nemusí byť pre neho pravá. Možno on nájde niečo pre seba vhodnejšie, alebo dá na vaše rady, ale neskôr. Najdôležitejšie je, aby ste vy pestovali so svojom srdci pokoj, lásku a dôveru v zmysluplnosť situácie. Viem, o čom hovorím.

Ak by ste mali ešte nejaké otázky, pokojne mi napíšte.

________________________________________

Skúsený terapeut nebude od vás žiadať, aby ste si vyberali techniku, ktorú má použiť, ale bude vás sprevádzať tzv. designer procesom, teda bude kombinovať rôzne prístupy podľa situácie a vašej potreby. 

Keď však máte s použitím niektorého postupu dobrú skúsenosť, alebo naopak, viete, že niečo vám nevyhovuje, alebo z nejakého dôvodu chcete vyskúšať konkrétny postup, povedzte mi to. Rada vyhoviem vášmu želaniu. 

Ak už máte nejaké skúsenosti s procesmi Cesta, možno si budete naozaj chcieť sami vybrať niektoré z pokročilých procesov, napríklad 

  • Proces hojnosti
  • Proces NO EGO
  • Proces zmyslu života

A možno budete chcieť niektoré semináre Cesty absolvovať pre svoje vlastné potreby či sa dokonca stať terapeutom. Tu je základná schéma, ako prebieha tréning terapeuta Cesty. 

1. Intenzívna Cesta a pokročilé nástroje
Na prvom seminári o Ceste sa účastníci naučia dva základné "scenáre" terapeutického procesu: Fyzickú Cestu (ktorá nás uvádza do kontaktu so sebou cez fyzické telo) a Emocionálnu Cestu (pomáha nám pracovať so svojimi emóciami). 

2. Hojnosť
3. Vedomá komunikácia

4. Bez Ega
5. Transformačný týždeň - zmysel života.
Stále chodíme na nadstavbové semináre a trénujeme ďalšie špecifické postupy, aby sme sa mohli prispôsobiť vašim potrebám.

_____________________________________________

Cesta je prirodzenou liečebnou metódou, ktorá plne rešpektuje vnútorné procesy, tempo a aj obrany klienta, takže bežne sa postupuje jemne, ale dôsledne a ja neviem o žiadnom prípade, kedy by táto metóda niekomu uškodila.

Môže vám byť po procese Cesty, podobne ako po iných formách terapie, prechodne ťažko - môžete cítiť únavu, silné emócie, zriedkavo dokonca krátkodobé zhoršenie fyzických ťažkostí, alebo nevoľnosť. Tomu zvyčajne predídete, keď si na nasledujúce hodiny po terapeutickom stretnutí naplánujete oddych a pobyt na čerstvom vzduchu, v prírode, aby záporné ióny v prírodnom prostredí regenerovali vaše telo. Prírodu ničím nenahradíme, odovzdajte sa do jej liečivého náručia.

Ak by sa s vami dialo niečo, čomu nerozumiete, jednoducho mi zavolajte. Vy sa možno svojich pocitov trochu zľaknete, ale terapeut, ak mu v takom stave zavoláte, podskočí od radosti, ako usilovne sa vo vašom vnútri pracuje na liečení, a hladko vás tými pocitmi prevedie.

Prečo nám vlastne po terapii môže byť fyzicky, alebo emocionálne zle? Môže to mať dve príčiny.

Prvou je, že sme urobili v terapii hlbokú prácu a telo sa veľmi rýchlo čistí, lieči. Treba si oddýchnuť a všetko pekne odozneje.

Druhou môže byť obrana. Možno aj vás v detstve strašili bubulákom, ktorý je v pivnici, alebo vo vzdialenom kúte záhrady. Čo ste cítili, keď sa odtiaľ ozval podozrivý zvuk? Samozrejme, paniku. A čo bolo riešením? Keď ste nabrali odvahu, alebo vás niekto spoľahlivý chytil za ruku, a išli ste sa tam pozrieť, aby ste istili, že to len nezbedná mačka zhodila zmeták. Podobne je to i s naším vnútorným svetom. Nachádzajú sa tam dosiaľ nepoznané zákutia, naše spomienky a presvedčenia o sebe a o svete, ktoré nás strašia (čo ak nemám vôbec žiadnu hodnotu? čo ak som vinný? čo ak som zlý človek? čo ak ma mama v skutočnosti nemala rada?!!!!!) a radšej sa im nechceme pozrieť do očí. Riešením je urobiť to. Terapeut vám v tom pomôže a vy zažijete radosť a úľavu, ako niekto, kto sa zbavil tŕňa v päte. No a práve, niekedy sa stane, že sa zľakneme a zostaneme ako napoly upečený koláč - už sa problém vynoril, ale ešte sme ho nespracovali. Na našom stretnutí urobíme všetko pre to, aby sme vždy dokončili jednu kapitolu - stretnutia sú tak dizajnované. Ak by sa však vynorilo niečo v hodinách a dňoch po našom stretnutí, nepotláčajte strach, smútok, hnev či napätie, ale zavolajte mi. Ubezpečím vás, že sa deje pokračovanie liečivého procesu, a spoločne toto liečenie podporíme jednoduchým procesom, obvykle na to stačí telefonický rozhovor - a vám sa uľaví.


Naopak. Fakt, že ste si všimli, že chcete a niekde v sebe ukrývate možnosť žiť šťastnejšie, tvorivejšie, spokojnejšie, láskyplnejšie ... to svedčí o tom, že ste nadviazali kontakt so sebou, že ste v úplnom poriadku. Nevieme, prečo sa nerodíme v hlbokom spojení so sebou, a ak áno, a prečo takí nezostaneme. V každom prípade, vyžaduje to naše vedomé úsilie. Ale nie je na tom nič zvláštne. Všetko, čím disponujeme, potrebuje našu starostlivosť, ochranu, spoznávanie. Pokazené rádio dáme do opravy, o zdravej výžive si prečítame knihy, k autu sme chodili na autoškolu. Čítame si články o tom, ako sa starať o svojho psa. Len to najcennejšie, čo máme, naša duša, sa má o seba starať úplne sama? Uznajte, to je omyl. Čo jednoduché môžete robiť? Začnite tým, že si budete všímať, čo robíte a aký je pravý dôvod. Cvičte si bdelú prítomnosť pri svojom konaní, myslení, rozhodovaní, komunikácii. Môžete pridať päť minút meditácie denne. Objednajte sa na proces Cesty. Alebo skočte na víkendový seminár. Budete prekvapení, čo všetko sa dá získať a zlepšiť. Viac na www.ahavikend.sk. 

____________________________

Máte pravdu, asi najlepšie by bolo, keby našimi liečiteľmi a učiteľmi boli ľudia naplno prebudení, alebo ak chcete osvietení, svätí. Lenže ich nemáme dosť, alebo aspoň o nich nevieme. Hovorí sa, že v prítomnosti takého človeka je energia, ktorá veľmi pomáha duchovnému pokroku, a ich slová sa vrývajú rovno do srdca. V niektorých východných krajinách je praxou žiakov zdržiavať sa v blízkosti učiteľov - guruov. Aj v Židovskej a kresťanskej tradícii sú spomienky na ľudí, ktorí dosiahli, pravdepodobne, tento stupeň uvedomenia. 

Myslím, že je aj veľa falošných prorokov. Ako ich odlíšiť? Moje kritérium (nemusí byť dobré pre vás) je: cítim sa po stretnutí s týmto človekom lepšia? Slobodnejšia? Inšpirovaná?  Alebo mi ten človek len ukázal, že on je "super"?

Dobrý terapeut je človek, ktorý pravdepodobne záblesky tej múdrosti, Zdroja, už viac krát zažil a vie, že môže dôverovať jeho pôsobeniu vo vás. Stále pracuje na sebe a usiluje sa byť pravdivý v každom okamihu. Nie je osvietený, ale ani to nepredstiera. Teda, aby som to zhrnula: Aj keď váš terapeut nie je osvietený, ale cítite, že ste pri ňom v bezpečí a môžete pokojne otvárať svoje trináste komnaty, aby ste cez ne prešli k svojmu skutočnému ja, potom to môže stačiť. 


Javí sa to tak, že naše emócie sú uložené po vrstvách. Často potrebujeme dlhší čas na to, aby sme prešli všetkými vrstvami, alebo sú naše emócie navzájom prepojené a je fajn dotknúť sa tej istej témy z viacerých uhlov. Hoci niekedy stačí jedno-jediné stretnutie na jednu tému, obvykle sa oplatí 3 až 5 sedení. 

Ale vec nie je taká jednoznačná. Schopnosť našej duše liečiť sa, nadobúdať rovnováhu a rásť, vyvíjať sa, je nesmierna. Často ani nemusíme úplne pochopiť jadro problému, nájsť konkrétnu spomienku - niekedy to celé prebieha v symbolickej, alebo len pocitovej rovine, a zrazu, či postupne, vidíte, že je vám ľahšie a cítite, že v živote reagujete zdravšie. 

Inými slovami, niekedy proces Cesty prebehne "podľa predpisu", s emóciami, zdrojom a spomienkou, a niekedy ani my poriadne nerozumieme, čo sa dialo - ale výsledok sa ukáže. Hovorím vám to poctivo, ale dúfam, že vás to neodradí. Lebo ešte som nikdy nezažila, aby človek, ktorý urobil aspoň tri terapeutické procesy, necítil významný pokrok na svojej ceste.Ak vám môžem poradiť, z vlastnej skúsenosti, najviac sa všetko urýchli, keď dáte sama sebe súhlas odložiť, najviac ako dokážete, masky a obrany. Ja som kedysi veľa času preplýtvala tým, že som sa zľakla "čo si o mne pomyslia" a nešla naplno, celkom pravdivo.


Verím, že myšlienky sa točia neodbytne. Myslíte, že by ste si mohli zaznamenávať pocity, emócie, ktoré ich sprevádzajú? Alebo jednoducho emócie, ktoré pocítite v priebehu dňa. Nemusí ich byť veľa. Ak môžete, skúste si sem-tam poznačiť, ako sa cítite. Záznam z jedného dňa potom vyzerá trebárs takto: 

strach/potešenie zo stretnutia/vďačnosť za ... /hnev/závisť

... a niektorý deň si zabudneme zapísať, alebo si večer spomenieme na jednu-dve emócie, to je všetko OK. Ani mi to nebudete musieť ukazovať, ide o nalaďovanie, obvykle nám to ušetrí prácu.

Domáce úlohy sú na to, aby podporili našu prácu na stretnutí. Nejaké vám ponúknem aj na obdobie po stretnutí. Samozrejme ich nemusíte urobiť, jednoducho sa riaďte tým, ako sa vám to chce.


Povedala by som, že tomu - tejto otázke - treba venovať pozornosť, precítiť, ako to vy potrebujete.

V niektorých terapeutických smeroch sa striktne odmieta, aby sa klient a terapeut predtým poznali.  Považujú to za rušivé, a niečo na tom bude.

Iné smery stavajú terapiu ako vzťah dvoch rovnocenných ľudí, kde hojenie duše prebieha skôr vo vzájomnej spolupráci dvoch ľudí ochotných byť pravdivými a zraniteľnými. Ja si s klientmi vytváram osobný vzťah a napríklad sa ich aj dotýkam, ak im to nie je nepríjemné (hoci Brandon to vyslovene neodporúča). Klienti všeličo o mne vedia, poznajú moje slabosti - nesnažím sa vytvárať odstup, ani zdanie profesionálnej kompetentnosti. Občas s klientmi spolu plačeme. Niektorí z nich sa stali mojimi priateľmi. 

Niektorí z mojich blízkych chodia, alebo nejaký čas chodili, na Cesty ku mne, iní si vybrali radšej neutrálneho terapeuta (a mnohí na celú moju prácu, v dobrom, kašlú :) Ako hovorím, najdôležitejšie je, aby to terapeut i potenciálny klient poctivo precítili a prídu na to, čo urobiť.


Podobne, ako v iných témach, aj tu sú odborníci veľmi nejednotní. Mnohí psychiatri a ich pacienti dôverujú liekom a prírodné prostriedky, ako i terapia sú im na smiech. Majú svojich pacientov, ktorým to vyhovuje. 

Na druhej strane spektra sú tí, ktorí hovoria, že psychofarmaká má brať len ten, čo sa nevie o seba postarať, alebo ohrozuje život svoj alebo niekoho iného, pretože lieky majú vedľajšie účinky, ich účinnosť sa po nejakom čase zníži a neliečia dôvod problému, len príznaky.  Uznávajú kombináciu vyváženej stravy, pohybu v prírode, realaxácie, pozitívnych podnetov, podpory sociálneho prostredia, vhodných potravinových doplnkov a psychoterapie. Kdesi som čítala, že zo skupiny depresívnych ľudí, ktorí začlenili do svojho života 20-minútovú prechádzku denne, sa až dve tretiny svojich depresií zbavili. 

Ja verím, že niekedy psychofarmaká zachránia život, alebo môžu človeka uchrániť od duševného utrpenia, ktoré si mnohí vôbec nevieme predstaviť. Ak sa však užívajú pri prvom náznaku nepohody, je to skôr únik, ako ozajstná pomoc. Manžel Brandon Bays sa pomocou Cesty vyliečil z dlhodobej ťažkej suicidálnej depresie. Keď sa to podarilo jemu, možno aj vy najprv, alebo paralelne s liekmi, svojej depresii, úzkosti či inej duševnej bolest dovolítei, aby sa podieľala na vašom oslobodení a liečení. 

Ešte treba podotknúť, že terapeut Cesty, ktorý nemá psychologické alebo medicínske vzdelanie, nemá oprávnenie pracovať s klientmi, ktorí užívajú psychofarmaká (teda ani ja). Obráťte sa preto na psychiatra a klinických psychológov z radov terapeutov Cesty. 

Myslím, že sa nezamiluje do terapeuta, ale do toho, kým terapeut je pre neho počas terapie. Keď to poviem hrubo, "sme platení" za to, že pozorne počúvame a snažíme sa plne chápať. Nežiadame, aby ste nás v rovnakej miere chápali a počúvali a akceptovali na oplátku aj vy - ako je to bežné v partnerskom vzťahu. Keď sme doma, sme tiež milujúcimi osobami, ale očakávame, že pozornosť bude vyvážená. Naopak v terapeutickom vzťahu dávame oveľa viac pozornosti my. A to môže byť veľmi príjemné. 

Je zodpovednosťou terapeuta všimnúť si to a túto tému s klientom otvoriť a riešiť.


Milá pani Oľga, ďakujem za vašu otázku. Hneď na začiatku chcem povedať, že vám rozumiem a rada vás vo svojej "terapkke" privítam. 
Vaša situácia mi pripadá práve typická a aj ja ju zažívam. Niektoré veci sa doslova (u mňa i klientov) vyparili po jednom sedení, niektoré potrebujú dôkladnejšiu prácu (veľmi často päť stretnutí) a iné ma sprevádzajú roky a hýbu sa len pomaly.
Aj preto k Ceste pripájam nielen prvky ďalších terapeutických prístupov, ale aj prácu s tým, čo robíme a ako sa cítime v bežnom živote, keď nie sme u terapeuta.
To najlepšie, čo viem na svojej súčasnej úrovni poznania ponúknuť, a čo aj sama robím, je toto:

  • Odporúčam, ak vám to len trochu dovolia možnosti, rezervovať si päť stretnutí, aby sa práca nielen začala, ale do určitej miery aj dokončila. Ponúkam na ne aj výhodnejšiu cenu (480 €).
  • Využiť, že po každom stretnutí máte nárok na tri telefonáty alebo maily, v cene. Posilní to vašu priebežnú prácu. Ak budete chcieť, dostanete malé "domáce úlohy" na uvedenie do bežného života. Stále viac sa mi ukazuje ako užitočné zamerať sa na bdelú prítomnosť v každodennom živote, na vedomý prístup k vlastnému telu, myšlienkam a emóciám. Povieme si k tomu viac na osobnom stretnutí, alebo na seminári.
  • Spolu s troma ďalšími kolegami robíme pre našich klientov víkendové semináre. Považujeme za dôležité udržiavať sa "na správnej koľaji" - na seminári sa vzájomne podporíme, inšpirujeme, venujeme sa terapeutickým aktivitám a aj si oddýchnuť. Byť celý víkend v tej energii nás postrčí o kus ďalej. Myslíme si, že raz za dva mesiace venovať svojmu duševnému zdraviu víkend je zdravá, možno dokonca nutná investícia. A stojí to toľko, koľko jedno individuálne terapeutické sedenie. Tak možno aj účasť na víkende by ste mohli zvážiť, budete vítaná. 

Bola som na niekoľkých seminároch Artho a Veety Wittemann, tú metódu vytvorili na základe skoršej Voice therapy a áno, pripomína to Rodinné konštelácie, lenže vovnútri. Oni robili celé ročné výcviky, aj voľné semináre.Artho napísal dve knihy, tiež výborné. Pre mňa to bolo veľmi užitočné a používam to, čo som sa dokázala počas seminárov naučiť, vo živote i vo svojej praxi, ako doplnok, skvelý nástroj v rámci terapie Cesta - The Journey. Je fakt zaujímavé objavovať jednotlivé časti, ako nad nami preberajú moc, keď o nich nevieme - a že sa nemusíme s nimi stotožňovať. Celé to chápam tak, že vynalši skvelý nástroj na rozpoznanie štruktúry Ega, jeho zákutí, zranení a nástrojov ... niečoho, čím je naša nekonečná Duša tu na zemi obalená a na čo sa môžeme pozrieť s odstupom a hojiť to.

Tak, to je zatiaľ všetko. Nemám, žiaľ, recept na zázraky, chcela by som :) Ale toto sú veci, ktoré robia môj život zdravším a kvalitnejším, a ktoré môžem z mojej strany ponúknuť v našej spolupráci.
Prajem vám všetko dobré a ak som vás neodradila, pokojne zavolajte kvôli termínu.