O príbehoch z mojej terapeutickej praxe

Milí priatelia, skôr než sa začítate do príbehov z mojej praxe, chcem vás poprosiť o odpustenie, že tu uvádzam najmä priezračné prípady s jasným a ešte aj rýchlym "happy endom". Ich výhodou je, že sú ilustratívne. A cítim aj, že ma k tomu vedie túžba po dobrom pocite z práce a želanie prilákať vás do terapie. Pritom väčšina príbehov s terapiou Cesta prebieha inak (vrátane toho môjho) - nie ako let tryskovým lietadlom z bodu A do bodu B. Je to skôr namáhavá pešia chôdza cez vrchy a s batohom. Má svoje zákruty, zrýchlenia i spomalenia, zastávky a čiastkové ciele. A terén vidí len ten, kto po ňom kráča. My, pozorovatelia životov iných ľudí, nemôžeme presne poznať mieru ich pokroku či kvalitu ich života, ani na akej úrovni sa zmena udiala. Ak niekto dosiahne vnútornú slobodu a naplnený život, možno nie je hlavné kritérium, ako dlho ten život potom ešte trvá. Ak dvaja nájdu cestu k úcte a odpusteniu, možno nie je jediným meradlom ich úspechu, či spolu chcú ďalej kráčať životom. Možno časom tu budú pribúdať aj iné, krehkejšie, menej jednoznačné príbehy.

Všetky mená a identifikačné znaky sú zmenené, že ani sami sa nespoznáte. Príbehy sú však pravdivé.