Sedíme na lavičke pri jazere. Okolo ide otec s asi 3-ročným synom. Otec telefonuje, chlapec pobehuje okolo. Vtom chlapček spadne a pustí sa do plaču. Otec - stále s telefónom pri uchu - zbežne obzrie udreté kolienko, pohladí chlapca a prehodí: Nemáš to rozbité, neplač.
Prvého januára 2017 urobil môj manžel vec, ktorá ma zranila. Čo urobil? Môžete predpokladať, že pre vás by to bola banalita, nad ktorou by ste mávli rukou. Mňa však trafila presne do uboleného miesta duše. Myslela som si, že mi bolesťou pukne srdce. Nájdite si pre ilustráciu niečo, čo by zranilo vás, čosi ako drobné klamstvo, posmech pred inými,...
Opakuj si milé slová, trénuj kľudne ďalej znova. Príprava sa oplatí, až raz budeš plešatý. Nehovor mi "sladká, mladá", vypočujem si to rada keď budem mať šesťdesiat, a budeš o mňa ešte stáť! Potom sem-tam nešikovne zabehneme do úschovne pre tie milé pohľady, ľahko si už poradíš."(spieva Beáta Dubasová v starej piesni Úschovňa pohľadov.)
Na dušu ľahkú ako vánok